Stáva sa, že občas veci zo začiatku nepochopíš,
nedokážeš vidieť na dno kým sa hlbšie nepotopíš,
na rany je čas účinnejší ako peroxid,
každá strata bolí, ale s tým ty nič nenarobíš.

Kľučkovať v tých serpentínach zvládame až časom
a najskôr to nenávidíme ako Shreka Krasoň,
no život by bol nudný, keby bol vystlaný vatou,
Raz to všetko prijmeme a zatrieme tie ryhy v srdci láskou.

Pustili, hodili nás do vody, na nás je naučiť sa plávať v nej,
najskôr nevieme ako na to, len po čase to zvládame,
ak chceme niečo získať, tak aj musíme niečo strácať, viem,
často sa to nezdá pekné jak záhrady Versaillské.

Niečo pekné odíde, no ešte krajšie príde, ver.
Čas je lekár na všetko, aj pohodu ti prinesie.
Nenáhli sa klídek, veď na dobré sa čaká.
Bez čiernej nepoznáš bielu. Per aspera ad astra!

Stále niečo hľadám, ale nevidím, nevidím, nevidím
čo vlastne a pozerám sa nesmelo tým nevinným, úprimným
pohľadom no aj tak stále nevidím, nevidím, nevidím kade mám ísť.

Kade mám ísť , kade kráčať mám a ako sa stať bezchybným človekom, to nevidím.
Každá strata bolí , ja som zmätený. Pochopím ich iba časom, len musím byť trpezlivý.

V správnom čase pochopíš a zistíš, že je všetko ako má,
všetko zlé ťa časom posilní,
všetko čo si chcel nájdeš práve vtedy keď to nehľadáš,
ak moc hľadáš, budeš zmätený.

Tik – tak, čakaj! Hlavne nechci všetko hneď,
časom pochopíš všetky tvoje modriny,
nič neni len tak, časom zistíš aký smer
mali Božie mlyny, musíš byť trpezlivý.

Odpovede stále hľadáme,
neprestávame, aj keď padáme,
v tom mori otázok plávame,
no v ňom sa často strácame.

Paralen to nevylieči, nič neni náhodou,
všetko nás to formuje, učí plávať nad vodou,
šikana, nepochopenie, rozpadnutá rodina,
strata blízkej osoby - vo vnútri kričíš „objím ma".
Žiadna strata, žiadna bolesť nikdy nie je zbytočná.
Minulosť vie bolieť, ale dopredu nás posúva!