Ľaliaaaaa-aaa, biela ľalia, ľalia
Ľaliaaaaa-aaa, biela ľalia, ľalia
Vyrastáme v dobe, kde je klamstvo nad pravdou,
pýcha nad pokorou, aj keď smrdí pádom.
Srdcia zaplnené zášťou.
Zlato je nad soľou a vašeň nad láskou.
Mrznú nám krídla.
Hodnoty sú skazené a potrebujú výplach!
Neznášame matiku, no milujeme čísla.
Máme v sebe viacej špiny ako klíma.
Každý jeden z nás má, má na výber,
zvoliť si kým byť chce na základe toho, kým nie,
podla toho, čo chce vidieť.
Tvoríme náš svet,evolúcia sa hýbe
asi zlým smerom, tak odlietam ako pelikán.
Možno ani neni kam. Všade satira.
Svet už dávno neni ako kaviár, sladký ako marcipán.
Aj tak stále chcem ostať čistý ako...

Ľalia, ľalia, ľalia, ľalia,
aj keď veľa z nás toto bez vyčítiek zabíja.
Ľalia, ľalia, ľalia, ľalia,
aj tak stále chcem ostať čistý ako ľalia.
Ľalia, ľalia, ľalia, ľalia,
nie som ako ryba, ktorá chytí sa na naviják.
Ľalia, ľalia, ľalia, ľalia,
dávam dobrý pozor, aby doba ma nezmenila.

Z každej strany nátlak.
Žijeme vo svete, kde je ťažké ostať sám sebou,
ustáť ten nátlak
a nezahodiť empatiu, cit nepokryť pur-penou.
No a nie každý je odolný.
Je naozaj ťažké udržať si správne hodnoty
a zo správnej cesty nevybočiť,
nestratiť sa v egu, ale mať klúče od pokory,
ostať človekom so srdcom (skús to),
človekom so svedomím, čo vie, čo je to ľudskosť.
Keďže viac poznáme úzkosť,
pocit neistoty. Srdce chladné ako Pluto.
Je mi ľúto, že to čisté človek malicherne ničí.
Okolie vie špiniť, ja chcem z vnútra ostať čistý (aj tak),
alebo fresh, ako liči.
Aj keď niektorím sa nepáči, keď trochu inak myslíš.
Ja nechcem byť výsledok doby, no jej kontrast.
Aj keď ma to láka, viem, že taký musím ostať.
Viem, že to chce zmenu, začni sebou, sám si maliar.
Temno nebude nikdy vládnuť tam, kde bude kvitnúť biela...