keď si bol malý pýtali sa chlapec čím chceš byť?
policajt, doktor, inžinier, vojak požiarnik?
zistíme čo je v tebe, tu si vyplň dotazník,
keď nebudeš niečo vedieť, len tam napíš otáznik. Dobre?

predpoklady očakávania a vízie školy,
všetko zmení keď ťa v nástich volno vonku zaškolí.
po okolí zisťuješ, že skurvene svet sa mstí,
u chudobných ludí ani chýru niak po šťastí.

zopár nocí sa prespíš, deň zaháji svit,
roky pomenili jak chceš robiť penáz čím chceš byť
či knihomol a šprt, zároveň fitnes fit,
to všetko z dávna udáva tu aký si dnes typ.

zo všetkých strán pýtajú sa kde zmizli tie múdre deti,
vojaci, doktori, piloti dnes kokoti, idioti, márny krik, nespokojnej rodiny,
čo hrotí situáciu človek vôlu pod perinou nevypotí.
čím chceš byť? Nevzdelancom neznalcom,
capom čo má tu všetko pod palcom?

je trápny trip.
uč sa inak môžeš pekne ťahať z kára špik,
a z nespokojnosti sa stane časom životný zvyk
a to je konec.

REFRÉN

to sám si si vybral tým čím budeš, preto tým si!
iba od teba vždy záviselo to, to nepomýl si.
to sám si si vybral tým čím budeš, preto tým si!
iba od teba vždy záviselo to, to nepomýl si.

nedostal som byt ani som nezdedil po babke,
na ceste zarobiť penáz spoznal som čo neni lahké.
jak sa riskuje basa keď chceš mať viac jak len dá sa,
vo chvílach v živote v ktorých mi nehral klavír a basa.

život ťa naučí, že ušlapú ťa keď si jak z masla,
musíš sa biť, keď treba nebyť len jak skurvené prasa.
pozná sa človek s úsudkom, z pár viet na rozhovore,
musíš mať IQ, keď chceš pykle kuť, nebyť výkvet koreň.

ktokolvek drbe sa silou mocou, zle skončí si spomeň,
že kto mal v hlave nasraté, vždy mal aj v rukách len hoven.
život je holeň, ktorá kope zo zadu nám do kolen,
kolko len zneseš tolko kope mylný zdá sa byť dojem.

niektorým nelúbi sa, že vravím do duše jak Homér,
plagáty hladaný von nešli asi minul sa toner.
to ver, že odpovedať na otázky nestiahneš cez torrent,
to len ti vravím nech neskončíš jak Pán Ladislav Hojer.