jeden narodený čo má odjakživa všetko,
nemusí sa starať love isté už od predkov.
nepamäti dostáva načo si on zmyslí,
veď všetko možno kúpiť neni tajné, je si istý.

druhý vychovaný vela lásky málo vecí,
jak nemôže mať hento a on visí mu na pleci.
pozerá a porovnáva nenachádza odpovede,
nekonečné diskusie vnútri v mysle o tom vedie.

priepastné rozdiely priamo v našej spoločnosti,
kompetentné osoby tu zahladzujú skutočnosti.
udelujú pravidlá jak nedosiahnú ciele,
bežným kladú prekážky v čo najvyššej miere.

tak si ludia vytvárajú svoje vlastné chodníky,
zrádzajú aj vlastných bratov ostávajú bez pýchy.
funguje to odkedy sa vytvorili cenníky,
jak vrchnosť tak lúza úplne jedno čí si ty.

REFRÉN

čo pre jedných je samozrejmosť pre druhých túžba,
čo jedných nenapadne iných zo sna zobúdza.
čo pre jedných je samozrejmosť pre druhých je núdza,
proti sebe v spoločnosti vrchnosť a lúza!

kokotnosť v spoločnosti kde hučí furt boj post,
spoločnosť kokotnosti rieši čoho bolo dosť.
vrchnosť nám kedy chce jak chce vedie pozornosť,
ľudská povolnosť je že to funguje tak povol zlosť.

kokot s tým narobím ja, kokot s tým narobíš ty,
dobrý a dovidenia sme pozdravili odišli.
celý život v hlave jak by sme ten systém obišli,
neskapali za 400 euro boli odlišní.

my zo sídliska sme nikdy nechceli ísť na výšky,
sme vymenili skoro realitu sveta za knižky.
dnes sa pravda vynára po kúskoch ako ústrižky,
čo by bolo lepšie pre nás viac jak bitka do držky.

za to máme inú školu ako učia v triede,
nejsme slepé pakone, čo pasú sa v čriede.
nejsme tým nejak extra výnimoční všetci vieme,
máme ciel prekročiť raz svoje vlastné vyjebané tiene.

REFRÉN

žijeme si v jednej spoločnosti odjakživa,
kukáme sa na seba každý inde býva.
každý inde obeduje každý iné sny má,
každý v inak pohodlnej posteli ich sníva.

deň za dňom mija, každý sa prebíja,
jeden šporí koruny, druhá milióny míňa.
jeden stále dole ak keď dobré úmysli má,
druhý v plnke za to, že bol k ľudom sviňa.

všetko je to o kontaktoch a jaký pôvod ty máš,
vrchnosť a lúza mestá sa mieša v jeho žilách.
v šťastných prípadoch sa z bytu stáva vila,
v tých horších vily ulica, krabica hnilá.

vždy bude jedným chýbať čo druhý majú vela,
čo jeden nepozná, druhý ani nevie že má.
no u nás velmi lahko ludské osudy sa menia,
poznáme plno príbehov v sídliskových zneniach.