Pýtaš sa seba ako sa to všetko mohlo stať
Prečo z toľkých ľudí ide necitlivý chlad
Myseľ je unavená, ale nemôže spať
Poznám to na sebe, stalo sa to mnoho krát.

Bol som v posteli, pozeral som do steny
Mal som pocit ako by ma niekto postrelil
Padal som pomaly do hlbokej agónie
No v tom som si povedal, že toto teda nie

My sme tí tvorcovia vlastného šťastia
Nezahadzujme sa ľuďmi, ktorým chýba láska
My sme strojcovie vlastného osudu
Nezahadzujme sa ľuďmi, ktorý kráčať s nami nebudú
Zlo tu je aj bude, už to v kľude berem
Keď sa im usmejem do tváre to ich nasere
Netreba tomu venovať viac pozornosti
Oni riešia môj život zatiaľ čo ja si pospím

REFRÉN

Objím svet nech sa zahojí
Zajtra bude lepšie, lepšie
Nič už nebolí
Nie si sám, nie si sám
Zajtra bude lepšie, lepšie nám

Pýtaš sa seba ako sa to všetko mohlo stať
Za veľkú obmeduenosť môže náš malý štát
Nedáva toľko ľuďom koľko by im mohol dať
A preto je tu každý sudca a zároveň kat

Homosexualita stále u nás tabu
Štyri percentá no väčina nevyjde z radu
Je to stále strach ukázať to verejnosti
Aj keď ma biely kostým, vnútri je čierna zlostí

A ukazuje prtom na toho kto je iný
Púšťať z huby reči, ktoré rania viac ako činy
Hnusný cigáň zkurvy syn alebo teplý buzerant
Raz sa im to všetko vráti naspäť ako bumerang

Život je tvrdý boj na to si musíš zvyknúť
Nesvieti len svetlo niekedy zažiješ si tmu
Hlavne nekdy neuznaj, že si niečo menej
Si viac ako oni v tejto dobe zadymenej

REFRÉN

Objím svet, nech sa zahojí
Zajtra bude lepšie, lepšie
Nič už nebolí
Nie si sám, nie si sám
Zajtra bude lepšie, lepšie nám.