Píšem tieto slová s úsmevom na perách
Pridlho som stál pri zamknutých dverách
Ale konečne som našiel už ten správny kľúč
A môžem povedať to, čo som chcel z plných pľúc

V hlave sa mi vytvára jeden rým za rýmom
Poviem čistú pravdu, nenahradím ju s inou
V sedemnástich som našiel zmysel svojho života
Vtedy ešte sen, teraz je to moja robota

Kde sa nemusím pretvarovať, môžem byť sám sebou
Nik mi nič nekáže, nikoho nemám nad sebou
Som tu iba ja, mikrofón nikto iný
Zachytí každé slovo z mojej slovenčiny

Stačí mi len potlesk viac ani od vás nechcem
Keď je dobrá reakcia idem na 100 percent
Či si starý, či si mladý nič sa na tom nemení
Pri každom vystúpení sa vďaka vám odbremením

REFRÉN

Spoveď, spoveď, toto je spoveď
Vďaka tomu vieš, aký som vlastne človek.
Spoveď, Spoveď, toto je spoveď
Vďaka tomu vieš aký som vlastne človek

Nikdy som nebol typ na zamestnanca týždňa
Preto som rád, že je rodina na mňa pyšná
Neviem si predstaviť, čo by som iné robil
Aj vďaka vám som tu a živí ma moje hobby

Podporovali ste ma už od prvého dema
Som si vedomý, že tú podporu každý nemá
Tak mama, tata, sestra aj láska
Vďaka, že stojíte pri mne keď podo mnou praská zem

To je podstatnejšie jak sláva
Neposral som sa z toho, že ma každý spoznáva
Uvedomujem si, že som v nablýskanej cele
Ktorá mi výmenou za úspech súkromie zobere

Na koncertoch vodky, podpisy a fotky
Slečny, ktoré chcú stiahnuť dole moje spodky
Raz preíde deň a skončí sa táto šou
No hudba ostane splynula s mojou dušou

REFRÉN

Spoveď, spoveď, toto je spoveď
Vďaka tomu vieš, aký som vlastne človek
Spoveď, spoveď, toto je spoveď
Vďaka tomu vieš, aký som vlastne človek

Končí jedna etapa, začína druhá
Neprajnosť ma zocelila, nie som žiadny chudák
Už viem, že umelý úsmev je len skrytá nenávisť
Celá naša scéna je jeden veľký megadisk

Každý kydá na každého aj vo svojej skupine
Raz sa nenávidíme, potom sa zas ľúbime
Išiel som hlavou proti múru ako prvý
Triezvy nadhľad zvíťazil bez zbytočnej krvy

A jediné čo si to odnieslo je moja ofina
Som šťastný, že za pár rokov mám na čo spomínať
Budem v hojdacom kresle vravieť mojim vnukom
Že váš dedo tvoril históriu svojim zvukom

To boli úprimné slová odo mňa
Vety zo srdca, žiadna umelá forma
Moja hlavaaa je týmto už voľná
Aj keď chceli nepodarilo sa ma odohnať.

REFRÉN

Spoveď, spoveď, toto je spoveď,
Vďaka tomu vieš aký som vlastne človek
Spoveď, spoveď, toto je spoveď
Vďaka tomu vieš aký som vlastne človek
Spoveď, spoveď, spoveď
Vďaka tomu vieš, aký som vlastne človek
Spoveď, spoveď, spoveď
Vďaka tomu vieš aký som vlastne človek.