Mal trinásť rokov a už sa mu dávno dymilo z huby,
nevedel, čo čakať od života, preto si nikdy nedával
sľuby.
Ale vždy vedel jak nosiť náladu, dobrú náladu medzi ľudí.
Mal to čaro, tú charizmu, iskru jak letná záhrada plná ruží.
Elemko, fontána, do rána to miesto, kde sa zobudil.
Dúbravka, hmla, tma zmizol jak Hudíny
z nuly na sto jak Vejron.
Jak hurikán uniká mestom ale cestou blúdi.
Sú dni, keď svitá o niečo skôr a vnímaš život jak prúdi.
Cítim tlak na hrudi, bežím, nech mi neujde vlak
ten skurvený sup nad mestom krúži.
Kapucu polieva dážď,
nemám dáždnik, je pre kokotov, tak dúfam, že ho stihnem snáď.
To som ešte nevedel, že tú lokomotívu budem jedného dňa
navigovať sám. Zrak
opieram do kolají a podvaly sa míňajú jeden za druhým a to je
kontinuita.
Svitá, slnkom dorezaná tma, končí moja pohodlná anonymita.
Zobral na seba tú rolu človeka, ktorého pozná celá rapová
komunita.
Nevedel kam to šetko vede v slede, tak si na toto dodnes
zvyká.
Pozornosť v nákupných centrách, fotky, preto je tá hudba tak
osobitá.
Preto je tá hudba,
čo robí, tak osobitá,
nechcel tie fotky,
nechcel tú pozornosť,
chcel len robiť rap,
preto je tá hudba tak osobitá.

Ref.:
2x
Povedz, kedy sa to začalo, kedy? A kedy to prejde?
Povedz, sú tí ľudia zvedavý na mňa
alebo im stačí playback?
Povedz, či počujú, čo hovorím
či zbytočne blúdim v tej tme?
Povedz im kedy, povedz im kam a povedz im šetkým, kde sme.

Ten deň, kedy v tomto celom, nastal prelom je buldozér.
Áno, boli tu tie dissy do kroniky navždy zapísané ale čert to ber.
Šetko je jak má byť a každá závisť len nabúra smer,
bolí ťa to ako dolámané rebrá, keď ťa život z rozbehu najebe na
mantinel.
Preto mi to do dnes nevedia zabudnúť....
Nechávam po sebe samu spúšť.
Zostalo ticho, no mne začali chodiť tie návrhy, ponuky, sponzori,
vtedy vyliezam von z nory, pre tie výhry jak z nedeľnej národnej
tomboly.
Nemám osnovy, moja hudba sa zrkadlí od začiatku v mojom
postoji.
Som zviazaný jak slepecký pes v tom postroji,
aby som svietil na cestu a vyviedol stratených von z hory,
kde zostali uväznení po boji so samým sebou v širokom konvoji.
Preto si ma začali vážiť široké masy,
nikdy ne široké tepláky a nikdy ne dlhé vlasy,
neboli tým dôvodom na to, aby pustili nejaké tie lóve z kasy.
Keby som nepoďakoval za to šetko, citim sa sám pred sebou jak
kacír.

Ref.:
Povedz, kedy sa to začalo, kedy? A kedy to prejde?
Povedz, sú tí ľudia zvedavý na mňa
alebo im stačí playback?
Povedz, či počujú, čo hovorím
či zbytočne blúdim v tej tme?
Povedz im kedy, povedz im kam a povedz im šetkým, kde sme.

Dnes je ten deň, kedy mám šetko, čo som kedy chcel mať,
7my album je dospelý, lebo ho písal dospelý chlap.
Jeho odmeny, šetky ceny a čísla, túra docela výšlap.
Už nemám komu, čo dokazovať, pýcha odišla jak prízrak.
Význam je úplne inde jak bol, je úplne inde jak on,
tie poklady bývajú v detských izbách.
Tá žena doma nad zlato jak soľ,
poďkuj za to, keď ich máš.
Šetko je popiči, krásne a nemusím o tomu už ďalej písať..