Čo povedať o meste, ktoré prejdeš za pol dňa ?
Neviem, ale možno ho mám presne za to rád,
V uliciach je strach, lebo v kuchyniach je hlad,
Usína sa špatne pokiaľ v duši vládne plast,
Gamblujeme automat čo nikto nevie hrať,
My sa tomu vieme smiať pokiaľ v bytoch nie je tma,
Nerob na nás Boo lebo si obujeme chlad,
A nakopeme zadok, nájdeš botu presne tam,
Vrásky po celej tvári rozliate, taxík do bane, svaly poriadne, Čaká sa na mamu kým sa vráti z továrne,
Všetci sa poznáme to navždy ostane,
Kapsy prázdne, jak to asi dopadne ?
Odtiaľto sú tvoji dobrí chlapci Moja Reč,
Líhame ku geneticky obdareným ženám,
A ja neverím tým osladeným rečiam,
Prepáč ja som Krekáč.

Priamo z mesta deravých kapies,
Mesta roztrhaných šrajtoflí,
Ja som stále ten istý chlapec,
ktorý kašle na vaše zákony,
Ja som z mesta bloknutých kariet,
Mesta kam nechodia zálohy,
Ja som stále ten istý, stále ten istý, stále.

Každá jedna zastrčená ulička spieva moje meno keď ňou prejdem,
Asi si nechám svoje mesto, je môj airbag,
Ostávam pripojený na ňom, je to server,
Heslo v DNA pevne zakorenené,
Kto by chcel v kuse kráčať keby mohol letieť ?
Preto som ušiel párkrát keď mi bolo tesné,
Vždy sa sem vraciam aby som sa dotkol zeme,
Je to jedno kde si ak máš mozog v klietke,
Toľko krásnych žien a toľko podlých hajzlov,
Otcovia tých žien sa musia modliť často,
Odolať im neviem, skonám pod ich paľbou,
Pochová ma tá čo mi porodí chlapcov,
Kým vládzeme žiť z toho mála čo máme,
Tak hráme a snívame sny až do rána,
Kým dážď zmyje plač z našich tvári,
Mne sa páči ako steká,
Tak ho nechaj, ja som Krekáč.

Priamo z mesta deravých kapies,
Mesta roztrhaných šrajtoflí,
Chcem ma späť, je pre mňa jak magnet,
A ja len tak neverím v náhody,
Ja som z mesta potrhaných plachiet,
V lodi je diera, sme pridlho na mori,
Šepká nech sa vrátim zas naspäť, vrátim tam naspäť.

Za našich chlapov, vašich chlapov,
Čo majú osudy spojené navždy s baňou,
Pijem na tých chlapov, pravých chlapov,
Tu sa zdraví Zdar Boh, tu sa zdraví Zdar Boh,
Aby našli pokoj, našli pokoj,
Vdovy po nich dusia v sebe plač pri hroboch,
Aby našli pokoj, raz a navždy pokoj,
Tí čo na nich nedávali pozor, by teraz mali pomôcť.