Čierne dni
Mama doma varí hladným krkom,
umastený šporák, v kuchyni je stáli cvrkot.
Rytmicky pohupuje svojim giga pozadím,
otec pije pivo a v popolníku je vajglov vagón.
Nedeľa, nedeľa, všetci sme za stolom,
sledujeme jak sa parí z otĺčeních kastrólov.
Sestry sa trhajú o mladé rozlety,
ja cucám z tuby jesienku a snívam opretý svoje sny.
A v nich nie je otec flegmaticky ako vždy,
a v nich je každý problém aspoň na 3 závory.
Spomínam na to, ale v hrudi ma už nepichne,
budík mám zhrdzavený, kašlem na celý svet.
Otec ma naučil ako sa má poskladať nálož,
ako ovládať danubit, z toho mám najviac radosť.
Pretáčať naspäť v čase je ako sa vracať pánom,
plakať mi nepomáha ale aj tak sa raz stalo.
Nemá ani jednu fotku premieta si v hlave,
tu ujebanú dobu, keď bol malý chlapec.
Ani nechce hentie časy vrátiť naspäť,
aj tak kvapky z tváre, slané kvapky z tváre.
Padli z tváre, slzy padli z tváre,
padli z tváre, navždy padli na zem.
Kvapli z tváre, navždy padli na zem,
slzy padli z tváre, raz a navždy na zem.
Niekedy ma to zovrie ako kliešte - sám neviem,
ostávam zdrtený, až ma to naserie.
Tak pijem do rána a väčšinou to zaberie,
sledujem z okna rodinky, už nechápem ich nadšenie.
Dávno nevychádzam z domu ako šťastný muž,
keď mávam nočné mory - stojí to za piču.
Keď mávam denné mory - stojí to na hrane
a ja balancujem s mojim druhým ja sa hádame.
Nežijem perfektne, ľahko sa do mňa hádže kameň,
kľudne to urob, ja aj tak zase vstanem.
A siahnem na teba v pomste a mám ťažké zbrane,
robím to často, neprestanem, kým neľahneš na zem.
A nielen preto sa ma stránia moji vlastní
a ja kričím, že mi nikoho netreba, no keď spomínam si.
Chcel by som to stornovať a vrátiť čas,
ale na takéto triky som moc malý pán.
Nemá ani jednu fotku bez tej hnusnej jazvy,
pamätá si dobre koľko za ňu musel platiť.
Uzavrel to v sebe, lebo keď to v kuse jatrí
je to vstup do prázdna, vstup do prázdna.
Vstup do prázdna, je to vstup do prázdna,
vstup do prázdna, je to vstup do prázdna,
vstup do prázdna, je to vstup do prázdna,
je to vstup do prázdna, ah.