Určite si o nej počul,keď nie
doštuduj mŕtvu chémiu a urob kotúl.
Máš? Tak už vieš čo sa jej stalo
bežná ľudská tragédia akých tu nebolo málo.

Pozerá z okna v hlave svoju krásnu minulosť
premýšľa čo má teraz a jak sa to všetko minulo.
Vidí len hviezdy a mesiac
spomína naňho, je to už dáky ten mesiac.

Otáča hlavu do tej garsónky
vypína telku a zo stola zbiera prázdne plechovky.
Pohľadom kontroluje malého na posteli
ktorého otec spí na gauči v rozopnutej košeli.

Všetci spia, no ona nemôže
snaží sa tomu tlaku odolať, až ju to premôže.
Zatvára dvere zvonku, má toho dosť
Pohár vína, kapuca na hlave v nej nezvaný hosť.

Svetlá nočných lámp odráža mokrý asfalt
krížom cez prázdnu ulicu prebieha chorý bastard.
Sklopené uši ako keby mal zlú predtuchu
akoby tušil aká zloba visí vo vzduchu.

Ona presne vie kam smeruje
má to pod palcom sú dve osoby čo nejaký čas sleduje.
Jednou je ženská, čo by si celý život márne hľadal
a kto je ten druhý môžeš trikrát hádať.

Volný priebeh, žiadna stopka
odbíja vrch pohára o stĺp v ruke ostáva ostrá stopka.
Stačí pár sekúnd a završuje svoj chorý údel
tento psychoscenár by jej zožrali aj v Hollywoode.

Dosiahla čo bolo jej cieľom
niekoľko minút len ticho stojí nad svojím
majstrovským dielom.
Má na svedomí dva životy
tupý výraz, ruky si umýva v kaluži vody.

Prichádza domov, ešte sa len rozvidnieva
líha si akoby nič a v duchu si spieva :

..Pod plášťom hviezd, sama som keď ty už dávno spíš,
jednou z nich nechám sa slepo viesť, no ktorou netušíš..