Piatok poobede, práve som sa chystal domov,
mozog na polovičný výkon, mimo na sto honov.
Žmúrim cez lúče, čo prenikli korunami stromov.

Áno presne tak, vtedy som stratil slová
tunelové videnie a v piatok mladý slovák.
Zrenice veľké jak nafetovaná sova,srdce
robí: Pam Pam Pam Pam.

Toto je prdel jak má byť a žiadne picollo
v tomto smere ma nepoučuj, volaj ma riťolo.
Jedna prvotriedna ma čaká doma
nevie sa dočkať (švác,švác,švác,švác).

No teraz čumím na túto neviem odtrhnúť oči
hovorím si šak sa iba pozerám to neni zločin.
Potím sa zvedavosť má ma v moci
je to čudný pocit.

REFRÉN

To všetko máj, ten keď vonia, zvončeky zvonia slobodou, to tento máj, čas lásky máj.

A v tom mi ani neviem prečo preletelo hlavou
toto sa nestáva každý deň musím za ňou.
Prvýkrát som na pochybách, či môže byť lepšia
jak moja.

Šak o nič nejde iba jej chcem vidieť do tváre
žiadne večere, úrady, radnice a oltáre.
Keď bude spredu minimálne tak dobrá
jak zo zadu.

Tak čo? Čo ja viem? Asi si ju odfotím.
Ale už musím ísť do toho dosť bolo
váhania, čo keď ujde a nikdy to nezistím?
(čo?čo?čo?čo?)

Samozrejme práve vtedy sa to stalo
skáče do busu a ja bezhlavo za ňou.
Keď sa vraví blbý jak delo ja som kanón.

REFRÉN

To všetko máj, ten keď vonia, zvončeky zvonia slobodou, to tento máj, čas lásky máj.

Neverím kde som sa ocitol a čo robím
nevnímam časopriestor, netuším koľko je hodín.
Čo poviem tej svojej keď sa bude pýtať
kde som sa zdržal(čo?čo?čo?čo?).

V tom spotenom dave ju začínam strácať
cesta MHD by sa mala ľuďom preplácať.
Zastavujeme,vidím ju vonku, tlačím sa dverami.

Jak kráčam za ňou, znovu rozmýšľam čo poviem doma
a čím som k nej bližšie tým sa mi zdá viacej povedomá.
Otáča sa ku mne, zamŕzam a papula dokorán.
(vou,vou,vou,vou)

Neviem kto z nás dvoch je teraz viac mimo
koho toto nečakané stretnutie viac prekvapilo.
Oveľa viac jak len známi no stojíme bez dotyku
Nechápavo kladie otázku: Zlato a čo ty tu?

..Máj,čas lásky máj..