Začalo to keď som bol malé šteňa,
bol som sám doma v hrobovom tichu
predomnou len holá stena,
vysvietený celý byt, vonku už bola tma,
čakal som na naších, čas plynul
najpomalšie jak sa dá.
Vtedy som ho začul prvýkrát (čo?),
hlas, ktorý sa mi prihovoril,
no a dodnes nejde umlčať (ne!),
pošepkal mi nech skúsim niečo zakázané,
nech vezmem tatkovi cigu alebo skúsim,
čo dokáže plameň.
Najprv som mu skúšal naznačiť
nech prestane,
neskôr som začal špekulovať,
veď sa mi nič nestane.
Jak som tak snoril po byte,
naši sa stihli vrátiť,
našťastie som za ten čas
nedokázal nič vyparátiť.
Tváril som sa ako keby sa nič nestalo,
prihováranie nezvaného hosťa však neprestalo,
odvtedy som ho počul stále častejšie
a jeho šepkanie
sa postupom času stávalo hlasnejšie.
Radil listovať v zakázaných stránkach
a rodičom zbytočne nehovoriť o zlých známkach,
jak pribúdali roky zvykli sa meniť aj jeho rady,
občas som jak poslušný pes počúval to čo mi radí.
Vyser sa na školu a radšej sa po meste flákaj,
vyskúšaj všetky drogy, na ktoré ťa budú lákať,
keď ťa to tu prestane baviť tak to ukonči,
na druhej strane ti vybavím rozkoš, ktorá neskončí,
frajerku pošli preč a uvolni sa z reťázky,
top sa v alkohole, potom trtkaj ženy bez lásky.
niektoré nástrahy som mu zožral aj s navyjákom,
často som však odolal a dodržal ten správny zákon.
Začal som totiž počúvať aj jeho protiklad,
ten mi pomáhal odolať a dal mi kopu dobrých rad,
vraj spolu nezvaného hosťa dokážeme zabiť,
stále ma však prenasleduje a neviem sa ho zbaviť.

Ten špinavec na mojom ľavom plecí nabáda ma,
na tie špinavé veci ma vplyv jak Eva na Adama,
niekedy ma namotáva ako fatamorgána,
občas ho posielam preč, preč,
keď silu nato mám ja.

Ten špinavec na mojom ľavom plecí nabáda ma,
na tie špinavé veci ma vplyv jak Eva na Adama.
niekedy ma namotáva ako fatamorgána,
občas ho posielam preč, preč,
keď silu nato mám ja.

Nezvaný hosť v mojej hlave
je môj najlepší kámoš,
neschovávam sa pred ním nikam,
zvykol som si naňho,
neverím, že mi chce zle, necítim z neho faloš,
narozdiel od vás ludia, predali by ste ma za groš.
Klasické ľudské hry, nikdy ich není málo,
chlastačky, podjebávaní, to sa nám krásne smálo,
zríkat sa potešení je jak nosiť v sebe nálož,
raz to jebne a výčitky zabiješ kámo.
Ha, rozmýšľam kdo je dobrý a kdo zlý,
host nezvaný prišiel a zostal väznený,
chápeš? Ľudská hlava je vác,
jak môžeš chápať,
nekonečnosť vesmíru je ukrytá v hlave chlapa.
Pravidelne ho chodzim venčiť,
ja neni som parchant,
najlepšia zábava LSD, chlast, marihuana,
som chorý bastard a spávam na chodníkoch,
no mám ho rád, zatál ma nenútil fúkať piko.
Vidzíš tých bezdomovcov? Čo?
Poznám starých, poznám dokonca mladých
vonkoncom, to není telo kdo je bezdomovcom,
je to mysel,
dojebaná ludská duša hnaná lovcom.
Asi fakt brali nesprávne drogy,
a v kombinácií so životom čo podkopáva nohy,
sa stáva, že nezvaný hosť zabúchne z vnútra dvere,
stáva sa z neho démon a šecko iné ide dopredele.