Univerzálny hráč
Skús si to predstaviť, že by si bol sám, aký by si mal pocit?
Prázdny byt, prázdne auto, prázdna posteľ, čo?
Prázdne ulice cez deň, jak v strede týždňa v noci,
všetko by bolo bezfarebné a chladné jak sklo.
Aj keď to mnohí nepriznajú, potrebujeme zopár,
aspoň tých najbližších ľudí okolo seba, že?
Tých, ktorí stoja pri tebe vždy oporne jak socha,
tých čo stoja za to nekúpiš za žiadne peniaze.
Veci, ktoré berieš ako každodenný štandard,
rodinu, blízkych, lebo nie si vandrák, či pankhart,
sú cennejšie než hocičo, čo by ťa napadlo,
až keby si ich stratil, by ti to do seba zapadlo.
Sú to všetci, čo ťa pomáhajú formovať,
na to nie sú normy, čo sformuješ nejde stornovať,
desať rokov späť a dnešok skús si porovnať,
a že bez nich by si bol nik, začni si uvedomovať.
Každý jeden z nás sebe je sám u seba doma,
vieš čo treba robiť more a vieš jak sa máš chovať,
máloktorá vec sa totiž dá zopakovať znova, šak víš,
že realita neni maznavá a treba konať.
No napriek tomu, že si odkázaný sám na seba,
potrebuješ ľudí okolo, čo sú tam, keď ich treba,
ja viem, že takých dneska neni veľa,
o to pevnejšie je puto, nerozbitné ako acapela.
Sám som nič, môžeš sa tváriť jak si veľký, no,
sám si nič, bez ostatných by si nemal presilu,
sami sme nič, bezvýznamné články stavebnice,
nedávalo by to žiaden zmysel, som si vedomý, že,
sám som nič, potrebujem rodinu a Boha,
sám si nič, keď okolo neni ani noha,
sami sme nič, pokope sme silnejší, jak jeden múdrejší,
jak jeden občas potrebujem samotu, no sám som nič!
Nemusím volať a spovedať sa nikomu,
som pán svojho času a priestoru,
pretrhnem sa a všetko prispôsobím výkonu,
sám seba môžem považovať za ikonu.
Potrebujem radu, ale nikto neni po ruke,
trpím samomluvou, režim mám v poruche,
nemám čo pretiahnuť, neni žiadna v ponuke,
samota je kliatba jak princ v ropuche.
Nechcel by si ostať sám ako velikán,
lietať hore-dole, sem a tam ako pelikán,
ako jeden pán sebe jak Amerika,
no sám o sebe nič a vtedy neni kam.
Sám som zraniteľný ako zatúlaná ovca,
ale moja svorka zo mňa robí lovca,
tá sila väčšiny zdolala nejedného borca,
aj preto idem s nimi celý čas až do konca.
Pome si predstaviť, že si tu úplne sám,
máš všetok majetok na svete, kľúče od všetkých brán,
nikto neotravuje, kľud sa šíri zo všetkých strán,
žiadne povinnosti voči nikomu, žiješ jak kráľ.
Ale komu sa pochváliš, čo sa ti dnes podarilo?
A naopak posťažuješ, keď život núti žrať kulá?
S kým sa zasmeješ a kto ťa zobere na pivo,
s mojimi som frajer na vrchole, sám o sebe nula.
Sám som nič, môžeš sa tváriť jak si veľký, no,
sám si nič, bez ostatných by si nemal presilu,
sami sme nič, bezvýznamné články stavebnice,
nedávalo by to žiaden zmysel, som si vedomý, že,
sám som nič, potrebujem rodinu a Boha,
sám si nič, keď okolo neni ani noha,
sami sme nič, pokope sme silnejší, jak jeden múdrejší,
jak jeden občas potrebujem samotu, no sám som nič!
Môžeš sa tváriť jak si veľký, no,
sám si nič, bez ostatných by si nemal presilu,
sami sme nič, bezvýznamné články stavebnice,
nedávalo by to žiaden zmysel, som si vedomý, že,
sám som nič, potrebujem rodinu a Boha,
sám si nič, keď okolo neni ani noha,
sami sme nič, pokope sme silnejší, jak jeden múdrejší,
jak jeden občas potrebujem samotu, no sám som nič!