Životom tým prechádzali sme, hľadali sme smer,
pomaly šli sme, no aj rýchlo utekali sme,
len nech nikto nezabudne že boli sme tu.
Zlo aj dobro my navyvádzali sa, naplakali sa,
naradovali sa, z vlastných chýb poučili sa,
len nech nezabúda sa že boli sme tu.

Životom tým prechádzali sme, hľadali sme smer,
pomaly šli sme, no aj rýchlo utekali sme,
len nech nikto nezabudne že boli sme tu.
Zlo aj dobro my navyvádzali sa, naplakali sa,
naradovali sa, z vlastných chýb poučili sa,
len nech nezabúda sa že boli sme tu.

Ja len vedeť som chcel, že keby som odišiel, už neprišiel, že mal som svoj cieľ otvoriť tisíc dvier, aj keď z jedných dverí už nevyšiel von som. Ja som chcel urobiť niečo sám zo sebou, rozvíjať, čo som dostal do génov, v niečom iný bol od vás, kolegov, vás čo som s vami rástol. Že ja videl som všetko čo som mal, ja dosť som bral, ale aj dosť som dal. Jeden pozabudal, iný nezabudol, že žil som tu s ním, že s ním som tu bol. Že išiel som svoje pasáže, poctivo a svedomito pravdaže a po čase sa ukázalo, že to význam má a že tá parta ponahráva masáže. Že mal som tu ja veľa snov, veľa plánov mal som, - kul som - splnil som – zanechal som snažil som sa aby niečo ponechal som. Niečo čo tu po mne ostane, keď vonku rozjebaný niekde ostanem, hudba z ulice, čo aj pre ďalšie generácie zmysel bude mať a povstane. Že boli tu ľudia, ktorí ma radi mali, aj keď nebol som jak si ma vysnívali, že mal som svoje chyby, chyby, ktoré nevedeli odpustiť mi, nakoniec odpustili by mi. Stále vážil si tých čo mal rád som, bez nich čo som neurobil sám – nemal som, moj karneval slov bez masiek, čo neznamenal pre nich iba drzý klaksón

Že neprešiel som ja tadeto tu aby pocit mal som že nežil som,iba prežil som - to by jebal som, tomu vyhýbal som sa pokiaľ tu žil som. Že nebol som iba ďalší tuctový, čo hovno vie a veľa hovoril, akých slovensko už nasralo doteraz nemálo, platí to aj pre iné obory. Že keď bude niekto počuť moje meno on spozná ho, nebude sa hanbiť že pozná ho, rozozná ho, tak, ako dobro od zla ho. Bude ho mať v pamäti, no jak ten čas uletí, doba preletí, ten si spomenie, kdo snád hrdo povie, že poznal som ho. Že som hájil svoje pravidlá, nech hodnotní vždy v dobrom spomínali ma, na dunajskom flowe staval svoje plavidlá, čo ľuďom dali kus malý mňa. Že bol to človek, čo mal svoj cieľ, mal svoju reč a predtým jak preč odišiel, celý čas za svojim z hrdosťou si išiel Kým ma moja hudba stále napľňa a kým ta moja banda sály zapľňa, veľa šťastia za snahu má, bo né o každom sa vie, že bol tu, ktorý na to má,Že tým, čo som sa za chrbát postavil a ostali tu, by za moju pamiatku povstali a s touto hudbou život moj oslávili by tu. Smútili aj sa radovali, plakali, smiali sa, spomínali, na to čas premrhali aby povedali že bol som tu