Keď idem ja, plus papier, plus pero – to ma drží už niaký ten iste rok, vtedy píšem ja, keď zo mňa vyvre to – tak to je moje nové libreto. Pre nového hosťa – poteší ma iste to. Ovocie zakázané okusujem z istotou a dbám, nech zneje čisto to a zmyslovo to moje slovo. Niekomu otváram oči, inému napriek som, bo som psychopat, čo sa našiel v tom, ďaleko zašiel v tom z pé jedna tri tu teraz sám šiel v tom, bo keď píšem ja, z hlavy ušiel som, 129 bpm musel som, v tóne čudesnom bude zlom. Keď píšem, raz som umný, krotký, raz zlý jak po fľaške vodky, raz rázny, pádne fakty mávam, raz prázdny, keď moc veľa dávam. Viacmenej pán, občas otrok, raz posol, no nikdy osol. Mojim posolstvom žrať si posol, mojou soľou je moje sólo, bojisko slov je mojím poľom, tak píšem ja, tak bude aj bolo, to je moje kolo.

REFRÉN

Ja preto píšem rýmy, ja všetko cítim tu, ber si ich jak modlitby, pé adin trij s čistým sú.