Už mi fakt stačili tie prijebané reči o tom, kto som, koľko som spravil pre vás, no a vďaka tomu, čo som? Miestnemu repu osoh, no vo svojom živote furt z nohou bosou. Veľa ľudí mi jebe do hlavy, jak je moja hudba platná, pritom má na to, no neprispeje aby vznikla nová platňa. Môj život neni sklad, výklad, kancel ani šatňa, ale štúdio, pódium a žena, poznáš však ma a keď né, do papule brávaj svojho tatka kurva vadná, ja sa tiež nestarám o to, kde sa zas v piatok zabávala tvoja parta trápna. Zdá sa ti, že som zas nasratý? Né, to len ty si nasral si, vtedy, keď správaš jak čurák sa, no zoči voči komplimenty hapkáš – faloš ťažká. Kamoš keď hráš šaška, viac už neni šanca, zdá sa mi, že sme našli len ďalšieho vyjebanca, buzeranta

REFRÉN

Zdá sa ti? Že neviem, čo robím, že cudzie vody brodím, chodím tam, kde nepochodím, to zdá sa ti? Že cudzie obleky nosím, žebrákov v hudbe nekosím a či to vkuse nemusím? Zdá sa ti? Že som z tých bohatých, slávnych, ale hodnotovo skonalých trápnych, to už zdá sa ti? To teda nezdá sa mi, už teraz nezdáš sa mi, radšej nás nehaj samých.

Robiť rep dnes dávno neznamená hrať sa na negra, bo veľký rozdiel v produkcii tu a tej vedľa. Že slovensky sa nedá, nevieš? Sedlák, tvoja bieda. Kopírka ťa nepredá, možno zapredá, žebrák! Po kopačke sa skončí tvoj sen tak, ty nemták. Nevieš tvoriť z jazykom národa, No ja viem jak. Som ako ruža, ktorá voní, ale pichať vie viac a ty jak zemiak, ktorý neopúšťa zem nijak. Korene mám zo zeme, tam zospodu, až zo dna, za mnou stá tisíce stoja, pre nich moja hudba vhodná, zdá sa ti, že to andrgraundu neni cifra hodná? Reč je moja rodná, nepleť si ma medzi hovná.