RYTMUS

Môj brat Egáč sedí vedla, je nám dobre,

žijeme len tak, jako holuby, bez báb, s babami,

z rici do huby, ty nakazený (hík).

Nerobíme sračky jak ten tvoj grc,

podávame si sáčky a strkáme si prst.

Púšťame bengre, opúšťame zlosť,

stojíme pevne a smejeme sa denne, pre radosť.

Zbití, zranitelní na tom istom mieste, ako ty si,

špinaví, nedokonalí, nepozvaní nikým.

Poburujem mamy, ničím bariéry a zvyky,

krysy, cítim ich pach je to prax, né inštinkt.

Nevadí mi, že si kurva, nevadí mi že si troska,

nevadí mi že si buzna, je mi jedno čo si odkál,

som chladný jako lad.

REFRÉN

Nevšímaj si ma, to som neni ja,

len chodiaca kapuca, prašivá, ignorujúca.

Ale nenechaj ma stáť v rohu, sám, sám,

to už radšej zabi ma, tak zachráň ma,

lebo ma to tu pomaly zabíja.

Né radiácia ale život bez teba nebaví ma.

EGO

Som chladný ako lad, som chlap,

čo trpí a topí sa, jak zmrzlina z kornútku,

stekajú po lícach, slaná príchuť smútku.

Tak z búrlivého vína súdku

dá si cuc a zapáli si dútku.

Takmer uverila, že to tak má byť,

že človek, nikdy nik, ani z lásky,

nebude schopný byť s nikým šťastný,

zostarne a potom už nič.

Naučili nás tak žiť, aj keď máme aj keď nemáme lóve

sny, asi nikdy nebudeme mať more,

iba problémov, sú na obzore,

budú tu vždy.

Chladneme celé mesto hučí svoje

a keď kričíš, tak cudzie trápenie nepočuje,

medzitým vonku sa zozimuje,

daj mi pusu a vdýchni mi život, keď ma deprimuje.

Kludne mi klam, hlavne mi nehovor, že ma nemiluješ.

Som chladný ako lad.

REFRÉN

Nevšímaj si ma, to som neni ja,

len chodiaca kapuca, prašivá, ignorujúca.

Ale nenechaj ma stáť v rohu, sám, strašiť,

to už radšej zabi ma, tak zachráň ma,

lebo ma to tu pomaly zabíja.

Né radiácia ale život bez teba nebaví ma.