NAVŽDY
Pozri sa mama moja jako ten čas letí,
mrzí ma pocit, že sme stále menej spätí,
nebol som doma roky, neposlal žiadny dopis,
necítil žiadny dotyk, izba plná prázdnoty.
Dúfam, že odpustíš a chápeš moje kroky,
aj keď sme dospelí sme stále tvoje deti.
Ja sa raz vrátim a preskáčem všetky ploty,
chcel som okúsiť, pochopiť, odísť, nežiť ako predtým.
Konečne som si našiel ku bratovi cestu,
ďalší spravil decko a opustil moju sestru.
Odviati na všetky smery, nikto sa nás nepýta,
či veríme, musíme veriť, tam je sila ukrytá.
Odviati vetrom, kráčame za svetlom,
každý niekam inam, prebiehame celým spektrom,
potichu a bez slov, každodenným battlom,
nevieme kam ideme, raz zídeme sa, viem to.
Odviati vetrom, o krok ďalej, ďalej, ďalej.
Stratení hladáme to pravé, v dave, stále.
Každý jeden, čo tu bol, nikdy som nezabudol.
Zdravím sestry, kamarátov, bratov, mojich rodičov.
Zase hladá mój si človek, v mase hádam dobrý konec,
Prahe, Blave, školy dobré, v snahe dá sa na čokolvek,
kdekolvek a kohokolvek, mať sa aspoň na trojku dobre,
kapela hrá no tak pome, užime si dni slobodné.
Vyrastáme spolu v parku, prvá cíga, padne
facka keď ti ich tvoj tatko poprvýkrát nájde.
Zahas a zastav, pozri mocná parta,
už som to prestal rátať, aj tých čo nám dali papá,
volám na nich, vráť sa domov, je mi jedno odkial,
vráť sa, aspoň na dnes, lebo scéna bez vás padne.
A aj keď to moje srdce bije za dve, nenápadne chladne,
láska neboj neni to tak vážne, spolu všetko zvládneme.
Aj keď každý jeden uniesol kus mojej duše,
a čo na tom, že musím platiť obrovský účet.
A čo na tom, že majú v kuse dajaký prúser,
sú tam, ja tu a spravím pre nich všetko, čo budem museť,
Lebo lojalita bola moja priorita vždy,
preto pamätaj si na mňa aj ty,
graffitti a policajti, styk bez gumy,
utrhnutých 30 ludí, hudba duní,
z huby plané sluby, navždy budeme sa lúbiť, jea jea.
Odviati vetrom, o krok ďalej, ďalej, ďalej.
Stratení hladáme to pravé, v dave, stále.
Každý jeden, čo tu bol, nikdy som nezabudol.
Zdravím sestry, kamarátov, bratov, mojich rodičov.