NAVŽDY
Paparazzi stoja pred domom,
cítia sa nesebavedomo,
utekajú predo mnou ako zajace,
nechcú mať odreté tváre betónom.
Sú zbičovaný vlastným životom,
je mi lúto kokotov,
že im dojebávam hlavy,
nejaký polo Róm, nejaký polo Róm… Nejaký vyjebaný Romák.
Zahodiť masku v tejto mŕtvej dobe,
budeš obeť ufrustrovaných oviec,
ktoré nezaújma vlastná spoveď,
prečo sa nikto na seba nepozre?
Utekám preč aj keď sa nebojím,
nemóžem cítiť vaše správanie zo šablóny,
bez svojej masky pokojne si kráčam za svojim,
tu píšem pravdu, keď som so stokármi v podzemí.
Je tu pohoda more, každý ťa tu má v píp,
nakoniec možno aj dobre, aspoň je klud a chill,
zmizneme ako sneh, uderground,
podzemie našich právd, nehehe, nehehe.
Neska všetci žúrujú a kúrujú, iba tá holka odvedla
na mňa dajak blbo čumí, ja sa jej nelúbim, možnože mój bicykel,
alebo ne, možnože ma súdi ešte len, ne vlastne viem,
myslí si, že moji kamoši vykradli jej vchod.
Každý iba húli cíga v papuli, úškrny, opretý o múry,
ruky vbok, asi sme neprišli vhod,
nestíham žiť ich život, nestíham žiť ani ten svoj.
Ludia sú pokrytci, ale né všetci,
zažil som tolko vecí, čo si nestíham pamätať,
život na hranici so mnou zametá,
Boh ma skúša, ja to cítim, ja to cítim.
Je tu pohoda more, každý ťa tu má v píp,
nakoniec možno aj dobre, aspoň je klud a chill,
zmizneme ako sneh, uderground,
podzemie našich právd, nehehe, nehehe.
Som hudba na sto pro, som jej otrok,
kecám s luďmi každý deň, kecám s tebou, s tvojim fotrom,
o tom ako spraviť pokrok na Slovensku, pochop,
vychoval ma hip-hop do milióna podôb.
Robím rap, necítim hate, ani sentiment.
Je tu pohoda more, každý ťa tu má v píp,
nakoniec možno aj dobre, aspoň je klud a chill,
zmizneme ako sneh, uderground,
podzemie našich právd, nehehe, nehehe.