Buldozér Reedícia
Vyťahané béžové pančuchy manchesterové gate,
umelí zelení vojaci, hodiny vojny v blate.
Čiernobiele fotky na ktorých sa odpúšťate,
čo má kazeta spoločné s ceruzou si pamätáte?
Na malej, dvesto nebolo vác jak ........
do ruky termix a von na chrbte s lukom.
V bráne odstavená najmocnějša BMX na dvore,
som vedel flekovať tak že lubne boli v pozore.
Od rána do tmy vonku kým zažli lampy,
mamky kričali z okien rozpúšťali bandy.
Všeci boly rovnakí nikto nerešil handry,
jebnuté deti pád komunizmu kopec srandy.
Neboli mobili debili nesedeli doma,
keď si ich chcel nájsť musel si behať jak puma.
Všetky fleky, potom pískat pod oknami znova,
všeci boli furt vonku však taká bola doba.
Vracam sa späť do tej doby keď sa nosily traky,
Držaly neforemné kaky, manchesterstraky a traky.
Sme boli všeci, cvičky trenky účes rovnaký,
zbierali céčka, kradli značky áut a odznaky.
Nebol laptop, mobily, xbox, ani domáce kino,
to ozajstné kino bolo čo vonku sa žilo.
Bola pevná linka zvonček kde sme sa dohodli,
boli tri pevné miesta kde vždy bol niekto bez dohody.
Neboli hypermarkety, obchody velké jak tescá,
boli malí obchodníci čo poznali tie decká.
Si predstav kedysi boli štyri malinovky,
startky, šarli, petri a žiadne davidovky.
Nákup na týžden sa dal zvládnuť za kilo,
v podstate jak teraz len kilo hodnotu zmenilo.
Ťažko to vysvetliť bolo to iné na živo,
bolo tak málo veci aj tak nám to k šťastiu stačilo.