SEPAR

Každý deň sa dejú veci, čo niesú nachystané,
treba si vážiť čo máš, život není samet,
za sekundu v depresii nechty dokusané,
to čo je tu dneska možno zajtra neostane.

Rob to tak aby si potom mohol povedať,
že to čo sa ti stalo dneska si fakt nechcel dojebať,
zlomené kolená, gebula sklonená - unavená,
nemôžeš sa dívať nato jak stúpa dym z plameňa.

Znamená to iba to, že sú sutiny z kameňa,
z toho čo si roky budoval je piča slamená,
čo?, spálená, a neostalo nič,
to čo chceš vrátit späť, si môžeš nakresliť.

Preto, si váž čo máš, nevieš ktorý deň je to naposledy,
druhá šanca není kurva ktorá dojde inokedy,
zubami, nechtami, očami, strážim päsťami,
to čo je moje more neutečie medzi prstami, preč.

Viem načo jebať a nad čím sa zamyslieť,
lebo všetko čo dojebem sa mi píše na účet,
a pokiaľ nezaplatím ma nepustí turniket,
do ďalšieho kola takže už nemôžem neuspieť.


/SKREČE/:
....pokiaľ nezaplatím..ma ne-nepustí turniket... do ďalšieho kola... nemo-nemožem neuspieť...

SEPAR

Stratené mesto, Papula bez slov,
cieľ je na milión kilometrov,
nechutne ďaleko špinavou cestou,
nedá sa obísť - ojebať lesťou.

Tak o to viac to bolí, keď o to celé prídeš,
a sú to malé veci, čo menia celý príbeh.
Nastane bod zlomu, stane sa to hocikomu,
je to zložité jak dať dokopy kocku rubikovu.
Zlomené ruky, zlomené srdce, zlomená chrbtica, šokujúce
oznamy do telefónu paralyzujúce.

Jak soľ do rany, nezájem si osraný,
ostanú len silné kusy - slabé hádžu do jamy,
a stratený je ten kto si mýli pojmy z dojmami,
toto je Separ, Rebel - Smart prijebaný.

REBEL

Kamarát maj na pamäti, nadobúdaj, nezabúdaj lebo sú to,
veci neoddeliteľné, spojené s tebou jak puto.
A keď sú rázom preč, tak je ti ľúto,
nedám im čo je moje, vtedy obranou je útok!

Je to nepríjemné, tvrdé ako lacné whiskey,
alebo jak kopance opätkami na ohryzky,
preto váž si, stráž si svoje, a svojich blízkych,
čo pomoc neodopre pre vyjebané zisky.

Iba slepý neveriaci, nevidí kam vedú kroky,
poznanie mení skóre, jak pokutové kopy,
systém urče deväť z desať nepochopí,
ako to že všetko naokolo kam pozrieš je z ropy.

Ľudia prichádzajú, odchádzajú ako zvaný hosť,
neprestajne, ľahostajní k veciam ktorých není dosť,
z pokoja a mieru, je strach a zlosť,
nechápu že to čo majú není samozrejmosť.


/SKREČE/:
...za svoje činy viny berieš na seba... presne tak!... berieš na seba... viny-viny be-berieš na seba... za-za svoje činy viny berieš na seba... presne tak!... berieš na seba... -jeje to iba na tebe...na tebe...