Buldozér Reedícia
Raz, dva, raz, dva ..
Sú dni, keď som jak had zalezený pod šutrom,
iba v klude sám zašitý, jak perie pod futrom,
tam vytrhnutý z reality riešim iba seba,
čo mi je, je a čo naopak neni treba?
Robím ozbrojený prepad na moju hlavu,
s prehľadom vymazávam veci odsúdené na popravu,
idem dvadsať po prístavom, sledujem nočnú Bratislavu,
číslo vypnuté, keď chceš, more mi napíš správu.
Potrebujem zahodiť telefón, nechať diár v robote,
vypnúť aspoň na víkend, nech som v pondelok zas v pohode,
občas už nefunguje hlava, vidím trojmo, nie som stroj,
no treba reset dnes v strese nenes, občas treba voľno,
vypnúť budík, vstať až vtedy, keď telo nechce spať,
celý deň chill out, klud, netreba sa nikam hnať,
nechcem myseľ zapájať, ponáhľať sa, naháňať,
dnes nemusím zarábať, len sa sám zahrať na pána,
a mať tak voľný deň jak myseľ, tepláky a triko,
pri tom stole byť s tými, s ktorými by som vždy rád vypol,
celý deň jak prestávka, sa tak často nestáva,
bez zábran, občas padne, hoc celý deň len tak preflákať.
Á stop! Jebe mi už z dennej rutiny,
moja osobnosť sa rozpadá, premieňa v sutiny,
som časovaná bomba, cítim vo mne tikať hodiny,
keď nezvládam to absorbovať, tak miznem jak Houdini,
hop, teleport do inej roviny,
teraz jebem správy jak na vaše krivé noviny,
keď chcem, zavriem oči, levitujem kúsok od rokliny,
nerušte ma, šiel som meditovať hentam do kotliny.
Potrebujem zmiznúť z toho kolobehu,
sedieť pri vode, pozorovať západ slnka z brehu,
vnímať len gril a žrať tú cibuľu jak jablko,
vypadnúť a ne vyplakávať jak je všetko na kompót,
byť len so svojimi a nemusieť sa krotiť,
vyberať si šušne a nemusieť dávať bacha kto ma fotí,
nepočítať eurá, centy ani gastráče,
len vypadnúť do páče, žrať mamkine koláče.
Pšššt.. Potrebujem také ticho.
Keď pôjdeš mimo starý daj mi prosím okamžite echo,
chcem mať svojich ľudí pri sebe jak doklady,
stlačiť reset a stratiť sa jak historické poklady,
vedieť ten trik, byť Copperfield, mať odkusnuté zo starostí,
nesluchaj jak horrified, počuť cvrčkov,
vidieť behať veverice,
opekať si klobásu, a byť zajebaný od horčice.
Dnes idem inam, mám deň z inej série,
ďaleko od vplyvu mesta za periférie,
ďaleko od čísel zmlúv a sivých neónov,
nebyť s obavou zlou, čo je predo mnou,
s niekým iným, niekam inam, nech mi nejebe,
chvíľu nebyť na mobile online na webe,
vnímať letný deň bez oblakov,
malý joint z ľudmi bez odznakov.